Keť som išieu̯ od mej milej, bou̯ mesiačik vysoko, vysoko, bou̯ mesiačik vysoko.

Ona za mňu̯of pozerau̯a, čich odišieu̯ ďaleko, ďaleko, čich odišieu̯ ďaleko.

Keť odišieu̯ míľu zeme, ona za mňu̯ouf vou̯au̯a, vou̯au̯a, ona za mňu̯ouf vou̯au̯a.

Vráť sa šuhaj, srdce moje, prenocuj tu do rána, do rána, prenocuj tu do rána.

A jä som sa vihovárau̯, že som tu aj s koňíčkom, s koňíčkom, že som tu aj s koňíčkom.

A ona si uťierau̯a čierne očká ručňíčkom, ručňíčkom, čierne očká ručňíčkom.

Choďí šuhaj po uľici, má ku̯obúčik zelení, zelení, má ku̯obúčik zelení.

Miu̯á seďí v okienečku a on na ňu nehläďí, nehläďí a on na ňu nehläďí.

Kamarát mu ukazuje, hen je tvoja mámiu̯á, mámiu̯á, hen je tvoja mámiu̯á.

Ach, prosím ťä, neukazuj, srdiečko mi zraniu̯a, zraniu̯a, srdiečko mi zraniu̯a.

Keď som išiel od mej milej, bol mesiačik vysoko, vysoko, bol mesiačik vysoko.

Ona za mnou pozerala, čich odišiel ďaleko, ďaleko, čich odišiel ďaleko.

Keď odišiel míľu zeme, ona za mnou volala, volala, ona za mnou volala.

Vráť sa šuhaj, srdce moje, prenocuj tu do rána, do rána, prenocuj tu do rána.

A ja som sa vyhováral, že som tu aj s koníčkom, s koníčkom, že som tu aj s koníčkom.

A ona si utierala čierne očká ručníčkom, ručníčkom, čierne očká ručníčkom.

Chodí šuhaj po ulici, má klobúčik zelený, zelený, má klobúčik zelený.

Milá sedí v okienečku a on na ňu nehľadí, nehľadí a on na ňu nehľadí.

Kamarát mu ukazuje, hen je tvoja mámilá, mámilá, hen je tvoja mámilá.

Ach, prosím ťa, neukazuj, srdiečko mi zranila, zranila, srdiečko mi zranila.